lucifer2004xx | Prvá kniha februára´10 a Charitable Getting sa nepočíta...

až keď bude publikovaný :)

Jméno korábu - Pavel Renčín

Útla knižôčka z lacných kníh, kde stála nejakú tú šupku (aka nejaké to € - milujem lacné knihy <3), s nádhernými kresbami, ktoré svojou jednoduchosťou a údernosťou pripomínajú detskú knihu. Ale tam by som ju nezaradila.
Je to putovanie posádky kapitána, ktorý netuší ako sa volá alebo ako sa volá jeho loď (ktorá je v tomto príbehu živá a zapája sa do deja).
Celá kniha sa plaví v nádherných opisoch, ktoré svojou ľahkosťou až zarážajú a lyrickým zlom a ľudskosťou, ktorú by asi deti neocenili. Lebo niekedy sú postavy kruté, problémy sa nevyriešia rozprávkovo, tak že aj vlk je sýty a ovca celá.

Odporúčam.

A zopár quoťákov ako chuťovky:
"Mykos ji sledoval pichlavými očima. Na jejich bodlinách ale nebyl jed, nýbrž sladký nektar. Kdo by ale ochutnal bodliny? A jak je známo, vše sladké, není-li sporebováno v čase zralosti, se začas zkazí a zhorkne."

"Když potom Mykos s Udantenem konečne vylezli na palubu, bok po boku skoro jako prátelé, Jana se samou radostí vrhla Udatenovi koem krku. V tu chvílu se ozvalo tiché prasknutí, jako když se zlomí mladé, ješte krehké pouto a do Mykosových očí sa vrátil cynismus. Nikdo, krome nej, ten smutný skklenený zvuk neslyšel."

(jj, mám rada čiernu ovcu celej posádky, ktorá od radosti netuší, čo so sebou a svojimi citmi. Síce zo začiatku ani netuší, že nejaké má. Vrah, cynik, smutný šašo, zranený a zlomený, a nakoniec aj zamilovaný)