chata

Je šialené keď moja asociálna osôbka strávi víkend na chate s cca ďalšími 8 ľudkami. Všade ich bolo plno. Ale bolo to aj to najsmiešnejšie, čo sa mi stalo za tých pár rokov. A vdačím za to osobe, ktorá si neberie servítku pred ústa, na život sa pozerá cez zenovú filozofiu a hádže také hlášky, že bránica bola asi jediný sval kt sa poriadne natiahol (zase túram sme veľmi zabrať nedali :( lenivé osadenstvo xD). Je osviežujúce stretnúť človeka, ktorého filozofia je, že sere na to, čo si myslí zvyšok populácie, pričom mu toť rozhodnutie dáva priam krídlaaaaaa(jak redbull of course).

A hory, tie hory... bože vždy keď som zbadala zasnežené kopce tak som išla do malej vývrtky. (a ccela vidieť Pána prsteňov). Návrat na nížinu bol boľavý... žiadne hory, len všetko rozkvitnuté, načo moja alergia povedala : no vitaj! (škoda že som ešte nedostala svoje packy na fotky. niektoré boli dychberúce)